Oblovka sieťkovaná (Achatina reticulata)

Prečo si kúpiť (zaobstarať) achatinu reticulatu ?

Achatina Reticulata je nenáročný africký slimák ktorý je jeden z najkrajších suchozemských slimákov. Dá sa zohnať aj za veľmi dobrú cenu (1-5 €) a nepotrebuje nejaký extra čas čo sa mu musíte venovať.

Pôvod:

Achatina reticulata pochádza zo západnej Afriky, Tanzánie, Zanzibaru. (Väčšina Achatin reticulata chovaných v zajatí sú potomkovia piatich slimákov, ktoré priviezol v roku 1992 zo Zanzibaru Georg Gassner.)

Vzhľad:

Reticulata je druhý najväčší suchozemský slimák na svete, môže dorastať až do dĺžky 20 cm, v zajatí je však jeho obvyklá dĺžka od 12 do 16 cm výnimočne aj 20 ba aj viac. Váži okolo 300 g. V prírode bol objavený exemplár vážiaci až 700 g.  Pritom sa môže dožiť aj okolo 7 rokov (udáva sa 5 – 8 rokov). Jeho noha je belasá, krémová až žltá alebo hnedastá s tmavou hlavou, oči sú na koncoch svetlé. Typické zafarbenie tela a hlavy môže byť zmenené albinoidnými génmi a celá noha vrátane hlavy tak môže byť aj biela. Základná farba ulity je biela, béžová, krémová alebo svetlo hnedá s tmavými bodkami, škvrny a pruhy s krížovou kresbou. Vzhľadom a štruktúrou pripomína mramor. Ulita pôsobí veľmi dekoratívne, v Afrike z nej robia náhrdeľníky. Dá sa použiť aj ako dekorácia alebo súčasť dekorácie.

Achatina reticulata je v čase dospievania veľmi podobná na druh Achatina albopicta, ale v dospelosti je oveľa väčšia. Rozpoznávacím znakom je farba vrchola ulity. Pokiaľ A. albopicta má apex červený, reticulata má belasý a nikdy nie je zafarbený do červena.

Podmienky  chovu

Terárium

Ako terárium možno použiť sklenené akvárium alebo plastový box s priehľadnými stenami. Ja pre 3 dospelé slimáky používam plastový „fauna box“: približne 40 cm dlhý, 25 široký a 25 cm vysoký (bežne používaný najmä ako prepravka zvierat). Box má pevný vrchnák so štrbinami pre prívod vzduchu a malé okienka cez ktoré je možná denná manipulácia so slimákmi, kŕmenie a zvlhčovanie. Plastový box považujem za výhodnejší nakoľko je ľahší pri prenose, ľahšie sa s ním manipuluje a ľahšie sa čistí. Terárium pre väčší počet jedincov by malo byť primerane väčšie. Napr. pre cca 8 dospelých slimákov by malo byť veľké 80 x 40 x 40 cm.

marchio_fauna_box_aquazoo_5_43x28x28_cm__20_l

 

 

 

 

Ako substrát používam kokosový substrát alebo rašelinu. Kokosový substrát dostať kúpiť obyčajne v každom chovateľskom obchode alebo aj v akvaristike. Pod názvami napr. Coco Litter od Vitakraftu alebo EXOterra kokosový substrát, a podobne. Úplne je postačujúca lacnejšia verzia (1 euro). Dokonca ho dostať kúpiť aj v obchodných sieťach (často za výhodnejšiu cenu ako na nete). Napr. Dostať ho kúpiť v tvare tvrdej hnedej tehličky vážiacej 600 gramov. Táto tehlička v priebehu 15-20 minút nasiakne až 8 l vody. Ja ju používam pre 3 dospelé jedince celú, pri dodržiavaní čistoty v teráriu mi takto substrát vydrží 2 až 3 mesiace bez potreby výmeny. Asi tak 1x za týždeň, v zimnom období aj zriedkavejšie zo substrátu odstránim nespotrebované zvyšky krmiva a opatrne premiešam (pozor na zakopané jedince a na znášku vajíčok). Pritom zvyknem všetky slimáky aj „okúpať“ a jemne vymasírovať pod vlažnou tečúcou vodou.
Slimáky sa do substrátu pravideľne zahrabávajú. Preto treba hrúbku substrátu prispôsobiť výške slimáka. Pritom platí že čím je vrstva hrubšia – tým lepšie. Slimák potom vie ľahšie nájsť v ktorej časti sú preňho alebo pre znášku vajec najlepšie podmienky. Hrúbka mojej vrstvy (z 1 tehličky substrátu) je okolo 11 cm.
Substrát treba udržiavať stále správne vlhký ale nesmie sa zmeniť na bahno, v takomto substráte sa zvieratá neradi zdržiavajú. Bahnito mokré mávam občas prechodne 1 – 2 cm na dne. Nerobím kvôli tomu žiadne zásahy, za pár dní pri zníženom zvlhčovaní sa voda z dna do substrátu vsiakne.

Takto vyzerá kokosový substrát pred jeho namočením:

 

Vlhkosť vzduchu

Vzdušnú vlhkosť zabezpečuje voda odparujúca sa zo špeciálneho kokosového substrátu, prípadne z vody, ktorú majú slimáci k dispozícii na kúpanie. Ideálne je dať im do terária „bazénik“ s vodou. Radi sa kúpu najmä novonarodené slimáčiky.
Vlhkosť vzduchu by mala byť 80-90%. Preto substrát by nemal nikdy vyschnúť, treba ho udržiavať vlhký, nie však bahnito mokrý. Zvlhčovanie zabezpečujem pomocou fľaše s rozprašovačom. Pri rozprašovaní je vhodné postriekať priamo aj slimáky. Slimáky to veľmi obľubujú, obyčajne sa to prejaví ich viditeľne zvýšenou aktivitou a tiež aj chuťou na kŕmenie. Takto zvlhčujem aj predkladanú potravu. Slimáky sa z kvapiek občas aj napájajú.  Niektorí chovatelia doporučujú vlhkomer. Ja vlhkomer nepoužívam.Stálu  vlhkosť mi zabezpečuje kryt chovného boxu.

Teplota a svetlo

Achatinám vyhovuje teplota od 25 – 30°C. Čím je vyššia, tým sú slimáky aktívnejšie. Je možné vyhrievať dno. Mnohí chovatelia doporučujú teráriové výhrevné telesá alebo žiarovku. Ja nepoužívam žiadne výhrevné teleso. Odchov sa mi úspešne darí pri bežnej izbovej teplote. Samozrejme čím je vyššia teplota – tým sú slimáky aktívnejšie a žravejšie, pri nižších teplotách opačne.
Achatiny majú rady aj svetlo. Nepotrebujú umelé osvetlenie, úplne im stačí denné svetlo. Pokiaľ však (napríklad z estetických dôvodov) chceme do terária umiestniť žiarovku, malo by sa jednať o slabšie svetlo a žiarovka musí byť zabezpečená tak, aby sa na ňu slimáky nemohli dostať a tak sa popáliť.
Prospieva im, najmä v najaktívnejšom období (jar – jeseň), aj pobyt vonku, krátkodobo a opatrne aj na priamom slnku. Pravdepodobne sa im aktivizujú niektoré metabolické cesty, ktoré im sklom filtrované svetlo neposkytuje.

Kŕmenie

Základ je sépiová kosť, ktorá musí byť vždy k dispozícii. Je dôležitejšia ako krmivo. Slimáci z nej získavajú najmä vápnik. Odporúčané náhrady (v podobe rozdrvených vaječných škrupín, a podobne) sa mi vôbec neosvedčili. Ako získavajú vápnik v krajine pôvodu mi je zatiaľ záhadou.

Sépiová kosť:

 

Ako krmivo sú vhodné všetky druhy šalátu, uhorky, mrkva, granule pre hlodavce, rôzne vápenaté kaše, surové zemiaky, varené cestoviny, detské piškóty a podobne. Dajú sa využiť šupky zo zeleniny. Vždy som si vystačil s tým „čo dom, lúka, záhrada alebo les dal“ resp. s odpadom pri príprave jedla.
Najobľúbenejším krmivom sú najmä púpavové listy ale aj listy zo skorocelu a šalát. Púpavové listy sa oplatí na jeseň zamraziť a rozmrazené podávať cez zimu.
Taktiež je možné skúšať ich kŕmiť rozličnými listami rastlín a tráv. Treba však dať pozor a radšej im neponúkať jedovaté rastliny. Väčšinu mnou odskúšaných divo rastúcich rastlín odmietli.

Púpava lekárska (Tarxacum officinale):

Skorocel väčší (Plantago major):

Šalát listový (Lactuca sativa):

 

 Nevhodné krmivo:  úplne nevhodné sú všetky citrusové plody (citróny, pomaranče, grepy, mandarínky, a pod.). Nevhodné sú tiež paradajky (správne rajčiny).

Rozmnožovanie

Achatina reticulata pohlavne dospieva v cca 6. – 9. mesiaci. Veľkosť vajíčok však zodpovedá iným druhom achatin podobnej veľkosti. Nevhodný a škodlivý je chov viacerých druhov v jednej nádrži. A. reticulata sa môže skrížiť s inými druhmi (napr. A. fulica alebo A. immaculata …). Takéto krížené chovy bývajú často neplodné alebo degenerované alebo náchylné ku chorobám. Problémy sa môžu prejaviť niekedy až v neskorších generáciách.
Po párení znáša až 100-200 0,5 – 1 cm veľkých vajíčok do jamiek v substráte. -Znáška sa opakuje zhruba 4 krát do roka. Keď chceme odchovať mláďatá, je lepšie vajíčka z nádrže s dospelými slimákmi presunúť. V pôvodnej nádrži by ich mohli dospelí jedinci zničiť alebo zožrať. (Mne sa to zatiaľ nestalo. Vajíčka neoddeľujem.) V novej nádrži potom udržiavame rovnaké podmienky (teplotu, vlhkosť) ako v nádrži dospelých slimákov. Mláďatá sa liahnu po 10 – 20 dňoch, sú veľké asi pol centimetra a majú takmer priehľadnú ulitu, na ktorej sa najprv objavujú typické „škvrnky“ a s pokročilým vekom potom tiež prúžky. Ako krmivo dávam mláďatám najmä ľadový šalát (inak rovnako ako dospelým).

Takto to začína… (vajíčka)

 

No Comments Yet

Napsat komentář

Návštevnosť

TOPlist